Kytica ruží.
Emi D C 2X
Kytica ruží, vo váze už nedýcha, mlčky počúvam slová čo sa pýtaš.
Prečo odchádzam prečo s tým neskončím, prečo vlastne nikam nepatrím.
Slzy zamknuté v očiach máš, slzy zamknuté v očiach máš.
Kedysi dávno si bola moja prvá láska, bol som ako blázon, čo slobodu pozná.
Dnes so mnou kráčať nemáš síl a ja hlupák ťa už neprosím.
Tak padám na hor sám, tak padám na hor sám.
Bozkom horúcim ma vyprevádzaš vždy keď musím ísť,
tvoje oči smútkom blednú, vieš že ma nezmeníš.
Smutná ma vyprevádzaš vždy keď musím ísť,
tvoje mŕtve ruže vädnú, vieš že ma nezmeníš.
Kytica ruží vo váze už nedýcha, ty hlbokým spánkom spíš a vonku svitá
Vtedy sa vraciam domov a zlatý prach zo seba oprášim hneď vo dverách
a ty ma tam necháš stáť a ty ma tam necháš stáť.
