Už stokrát som si zbalil batoh
keď všetkého som po krk mal
a tisíc chutí vykašľať sa na to
zahnať už som skoro nevládal
Nie som vydra neviem sklopiť uši
a nechať nech ma nesie prúd
a nie som na pružinku ani kľúčik
nechcem ale na nič zabudnúť
R: Chvíľu zastavím
chcem sa chvíľu dívať
na kvety na teba
na všetko čo mám rád
zase mi polož ruky na ramená
Tak ma počkaj zajtra pri fontáne
nech to všetci nevedia
že sa spolu v hore zašívame
až sa vrátime tak uvidia
Daj mi ruku je nám predsa známe
že na všetko sa nájde liek
ešte v ranci zopár jabĺk máme
ešte máme zopár zápaliek
R: Chvíľu zastavím
uviažem ti šatku
dávno
v hornom vačku ju mám
tak poď naša knižka nie je ešte dopísaná
