Boli sme jak deti nesmelé
povedali sme si, že sa môžeme nebáť
bolo cestovanie po tele
vybral som sa dlaňou prejsť krajinou teba
Púť od korienkov vlasov
nič som nerobil, iba žasol
na akých záhadných miestach
som s krásou
R: Óda na tie cesty po tele
tíško skladáš biele krídla
čo sú náhle dospelé
šepkáš, že môžem
Dlaňami si potme spievame
celá voňiaš dažďom, vetrom, túžbou a sebou
a uprostred krásne stmievanie
nezabudnem na tú cestu nech by som kde bol
Púť od hlavy až k pätám
nič som nerobil, iba lietal
bola si trochu vážne
a dospelé dieťa
R: Óda na tie cesty ...
R: Óda na tie cesty ...
...šepkáš, že smiem
R: Óda na tie cesty ...
